cyklocesty

Deň tretí. Tento deň bol nezabudnuteľný. Bol to najťažší deň, aký som kedy na mojich cestách zažil.

Cesta začala tak ako obvykle, nápadom pri fľaške piva. Viem, že toto sa opakuje v mojich blogoch často, ale to sa opakuje aj tá fľaška piva. Využil som voľný čas cez veľkonočné sviatky a splnil si jeden z cestovateľských snov.

Zo samej nudy som sa raz vybral bicyklovať okolo Schneebergu. A zistil som, že okrem bohatých dôchodcov na elektrobikoch majú v Rakúsku aj pekné Alpy.

Vonku prší, je sychravo a do toho prvé ranné novembrové mrazíky. Čas vyraziť na cyklotúru do Gdanska. Tentokrát poputujem na ťažko, keďže potrebujem objemnú zimnú výbavu a na to mi poslúži môj krosák s nosičom.

Ahojte. Tak si sedím doma pri pohári vína a dostal som chuť spísať moju letnú cestu na bicykli...

Ahojte, tento text píšem preto, aby som zaznamenal svoju zatiaľ najväčšiu a najdlhšiu cestu na biku. Skrsol v hlave nápad, že by som mohol vymeniť cesťák za pomalý diaľkový bike a skúsiť cykloturistiku. Toto označenie znie nevinne a evokuje rakúskeho dôchodcu rútiaceho sa 10-kilometrovou rýchlosťou po hrádzi a tlačiaceho wurst v každom bufete. To by však v tom nebola moja povaha, keby som si veci nenaplánoval tak, že namiesto pohodovej cykloturistiky išlo o diaľkový maratón typu bicykluj alebo zomri.